Island Peak – Ostrov v mori ľadu, Montana 4 / 2015

Island Peak – Ostrov v mori ľadu

Island Peak – Ostrov v mori ľadu

   

V dňoch 12. 9.–13. 10. 2014 pôsobila v Himálaji v oblasti Solo Khumbu skupina šiestich slovenských horolezcov. Cieľom expedície bol výstup na Island Peak 6.189 m.

Takto tento vrchol pomenoval v r. 1952 anglický výškový horolezec a horský výskumník Eric Shipton (nar. 1907), lebo hora mu pripomínala skalnatý ostrov v mori ľadu. Až v r. 1983 ju premenovala nepálska vláda na Imja Tse. Aj tak však názov Island Peak neupadol do zabudnutia. Prvovýstup na vrchol bol uskutočnený až v r. 1953 ako príprava na výstup na Mt. Everest. Hora sa nachádza za osadou Chukhung 4.730 m, v susedstve osemtisícovky Lhotse, ktorej obrovskú južnú stenu sme tu mali ako na dlani. Na vrchol vedie niekoľko výstupových ciest. My sme si vybrali priamu líniu stenou, ktorá viedla rovno na vrchol.

Pred odletom si s dosť veľkým predstihom vybavujeme cez cestovnú agentúru v Káthmándú výstupový permit (Climbing Permit) za 300 USD – spoločný pre celú našu skupinu. Pracovníka agentúry Sonama ešte žiadame aj o vybavenie leteniek do Lukly a ubytovanie v Káthmándú. Nosičov si ale cez internet zabezpečujeme priamo v Lukle u Lakpa Sherpu. Jeden jeho nosič odnesie 30 kg, čo je o päť kilogramov viac, než nám ponúkal Sonam. Denná mzda nosiča je 12 USD, v čom je zarátaná jeho strava a ubytovanie.

Dňa 13. 9. prilietame do hlavného mesta Nepálu – Káthmándú a ubytovávame sa vo štvrti Thamel s množstvom obchodíkov s lezeckým materiálom a hlavne so suvenírmi. Nasledujúce dva dni vybavujeme administratívne veci a dokupujeme lezecký materiál. Nakúpili sme 150 m fixných lán, nejaké skoby na ich zakotvenie, stolitrové lodné vaky pre nosičov a tiež nejaké potraviny. Batožinu na letisku presvecujú, a tak odporúčam dokúpiť plynové bomby až v Lukle, alebo v Namche Bazare. Zbytok voľného času sme strávili prehliadkou pamätihodností Káthmándú a jeho okolia. Stúpa Bódhnáth je jednou z najväčších buddhistických stúp na svete, najsvätejším miestom nepálskych hinduistov je Pashupatináth s kremačnými ghátmi na brehu rieky Bágmátí a zaujímavé je aj starobylé Palácové námestie Durbar Square na okraji Thamelu.

 

Údolím Solo Khumbu pod Mt. Everest

V pondelok ráno ideme na letisko. Je na ňom obrovský nával. V Lukle je zlé počasie a nelieta sa. Na obed se vraciame na hotel. Nasledujúci deň sme na letisku opäť. Stretávame tu dvojicu našincov, ktorí majú v pláne ísť do základného tábora pod Mt. Everest a tvrdnú tu už štvrtý deň. Sú rozhodnutí využiť v najhoršom prípade aj vrtulník, ktorý je však podstatne drahší. Letenky si vybavovali súkromne a samozrejme tu nemajú žiadneho agenta cestovnej agentúry, ktorý by ich do nejakého lietadla prepašoval tak, ako to urobil nakoniec ten náš.   

Let do Lukly (2.850 m), mimochodom najnebezpečnejšieho letiska na svete, nám trval 35 minút. V 12miestnom lietadle sme mali v kapsičke u sedadla tlačivo, kde sme mali napísať v prípade havárie niečo ako závet. Na letisku nás už čakajú ľudia od Lakpa Sherpu. Ďalšie lety z Káthmándú na dnes sú zasa zrušené. Ideme do sídla Lakpovej agentúry, ktorá je vlastne hotelíkom s názvom Paradise. Hneď organizujeme pochod, lebo čas stratený pri leteckom presune musíme dohnať. Údolím Solo Khumbu pomaly naberáme výšku a začíname sa aklimatizovať.

Namche Bazar 3.443 m

 

Druhý deň pochodu sa ocitáme v osade Mondozo, kde je vstup do NP Sagarmatha, za ktorý sa platí 30 USD. Za najvyšším lanovým mostom nad riekou Dudh Kosi (Mliečna rieka) začína cesta prudko stúpať do známeho horolezeckého, obchodného a kultúrneho centra národa Šerpov Namche Bazar 3.443 m. Mestečko je rozložené po strmých svahoch obrovského, prírodného amfiteátra. Nasledujúci deň sme si zvolili ako aklimatizačný. Cez 3.900 m vysoký hrebeň sa cez rododendrónové lesy a po lúkach posiatych modrými horcami dostávame do dedinky Khumjung 3.780 m. Buddhistický klášor v Khumjungu je známy tým, že uchováva skalp yettiho. Mních nám ukazuje ryšavohnedý, zašpicatený skalp s krátkymi chlpmi. Údajne patril exempláru mužského pohlavia.  

Ďalší deň nocujeme u kláštora Tengboche 3.875 m, ktorý je najväčším buddhistickým kláštorom v údolí Solo Khumbu. Za druhú jednodňovú aklimatizačnú zastávku sme si zvolili dedinku Periche 4.240 m. Príkrymi, trávnatými svahmi na opačnej strane údolia vystupujeme na druhý deň ráno do výšky 4.700 m. Potom sa presúvame do dedinky Lobuche 4.910 m. Pred ňou prechádzame cez pietne miesto horolezcov Chukpilhara. Je tu množstvo pomníkov obetí Himálaje z celého sveta. Všade dookola vejú vo vetre buddhistické modlitebné vlajočky. Na ôsmy deň pochodu stojíme pod Mt. Everestom 8.848 m. Kvôli jarnej lavínovej tragédii je jeho vrchol pre expedície zatvorený. V kedysi rušnom základnom tábore stoja len dva stany strážcov. Tí dávajú pozor, aby sa nikto nepokúsil o výstup.

Drevenné panely na nový dom

 

Pre ďalšiu aklimatizáciu sme si vybrali výstup na Kala Pattar (Čierny kameň) 5.545 m. Východiskom k nemu je osada Gorak Shep 5.140 m. Ešte za tmy vyrážame k jeho vrcholu. Výstup je nenáročný, netreba ani mačky. Ešte pred východom slnka nad Mt. Everestom stojíme na Kala Pattare, ktorého susedom je známa Pumori 7.165 m. Na vrchole sa nám naskytli nádherné horské scenérie. Tesne po našom príchode vychádza slnko nad masívom Mt. Everestu. Okolo čnejú k nebu jedny z najvyšších a najkrajších horských velikánov planéty ako Lhotse, Nuptse a v diaľke Ama Dablam. 

 

Výstup na Island Peak    

Po zostupe a raňajkách v Gorak Shepe sa hneď vydávame na ďalšiu cestu. Výška si začína vyberať svoju daň. Dvaja členovia expedície začínajú mať zdravotné problémy, ale stále pokračujeme spoločne ďalej. Vraciame sa tou istou cestou, no v Dughle (4.620 m) odbočujeme doľava a trávnatými svahmi traverzujeme do dedinky Dingboche (4.410 m), kde nocujeme. Ráno sa vydávame na ďalší pochod. Našim cieľom je dedinka Chukhung (4.730 m), rozložená na úpätí ľadovcov stekajúcich z Lhotse a Nuptse. Cestou sa zastavujeme o pomníka jednému z najlepších svetových horolezcov. Poliak Jerzy Kukuczka krátko po Messnerovi stál na vrcholoch všetkých osemtisícoviek a nakoniec zahynul v južnej stene Lhotse. V diaľke už vidíme náš cieľ, Island Peak, s jeho typickou siluetou skalnatého ostrova v mori ľadu. V Chukhungu nám večer Jano Dvoran oznámil, že sa na Island Peak kvôli zdravotným problémom necíti a za svoj cieľ si vybral Chukhung Ri (5.833 m). Táto technicky nenáročná hora nad Chukhungom sa podobá Kala Pattaru.

Cesta do základného tábora pod Island Peakom (5.050 m) nám trvala 3 hodiny. Je tu tečúca voda, ale základný tábor je v prípade nepriaznivého počasia ohrozovaný lavínami. Sonam v Káthmándú nás vystríhal pred nenechavými rukami miestnych domorodcov. Preto sme si so sebou zobrali ako strážcu tábora počas našej neprítomnosti jedného z našich nosičov. Hojne sa tu vyskytujú akési krotké vtáky veľkosti sliepky. Až neskôr sme sa dozvedeli, že sa jedná o bažanty krvavé.

V strede vrchol Island Peaku. Výstup viedol priamo a ústil cca 30 m naľavo od vrcholu.

 

Ráno vyrážame do výškového tábora v 5.500 m. Stúpame strmým, trávnatým svahom, po dobre značenom chodníku. Pod nami sa rozprestiera obrovské ľadovcové jazero. Nevýhodou výškového tábora je, že tu nie je voda, ale tú sme si priniesli so sebou. Sú tu perfektné  plošiny pre stany a vľavo od tábora je v skalnom previse vybudovaná buddhistická svätyňa s modlitebnými vlajočkami. Handicap nedostatku vody vyvážila informácia od šerpov, ktorých sme stretli cestou hore, že pre expedíciu asi tridsiatich Číňanov natiahli včera poobede na Island Peaku 250 m fixných lán. Keďže naťahovanie fixov pripadlo na mňa, tak táto informácia ma veľmi potešila. Po postavení výškového tábora sme si prezreli našu ďalšiu výstupovú trasu. V noci sa nám znalosť terénu určite zíde. Lezieme ľavou stranou žľabu, pozdĺž skalného piliera do výšky 5.700 m. Tu sa cesta v pravom uhle lomí doprava na rebro. Sú tu vybudované tri plošiny pre stany. Na jednej z nich nechávame horolezecký materiál, ktorý zajtra použijeme a vraciame sa späť do výškového tábora.

O 2.00 odchádzame z tábora. Postupujeme spolu s Číňanmi po rebre až po hranicu, kde sa  vo výške 5.850 m začína ľadovec. Boli sme dohodnutí, že Číňanov necháme ísť ako prvých, keďže nám vlastne pripravili cestu k vrcholu. Keď sme ale videli, že sa jedná o komerčný zájazd, v ktorom si niektorí  nevedeli ani nasadiť mačky, tak po naviazaní na lano vyrážame ako prví. Ľadopádom, s celou radou nebezpečne vyzerajúcich trhlín, ideme zľava. Dostávame sa na veľkú ľadovcovú planinu. Krížom cez ňu prichádzame k strmej stene so sklonom 60–70º. Tá ústi na hrebeň spájajúci predvrchol 6.100 m s hlavným vrcholom 6.189 m. Na hrebeň vystupujeme asi 30 m naľavo od hlavného vrcholu a už len pár krokov stačí, aby sme boli na ňom. O 9.00 stojí štvorica v zložení Miloš Kuchárek, Alojz Dvoran, Ľuboš Vavrinčík a Martin Sláma na vrchole Island Peaku.    

Vrchol Island Peaku poskytuje nezapomenuteľné pohľady na južnú stenu Lhotse, jednu z najväčších zaľadnených stien sveta, na vrchol Ama Dablam, zvaný tiež himalájsky Matterhorn a považovaný za jednu z najkrajších hôr sveta a aj na osemtisícovku Makalu. Začíname zostupovať, keď prví Číňania prichádzajú k začiatku fixných lán. Z vrcholu vidíme, že asi tretina z nich výstup vzdala a vracajú sa späť. O 17.00 sme v Chukhungu. Cestou do Lukly sa zastavujeme na noc v Pangboche. Ďalším odpočinkovým miestom je Namche Bazar a nakoniec Lukla. Osemnásty deň od odletu z Káthmándú sme späť na našom hoteli vo štvrti Thamel. Potom už nasleduje cesta cez nepálske Lumbini do Indie a cez Varanásí, Ágru a Džajpur do Dillí, odkiaľ odlietame 12. 10. do Viedne.        

 

Poznámky                                                                                                                                    

  • Letecká spoločnosť Tara Air sa stala monopolným prepravcom do Lukly. Diktuje si podmienky. Váha príručnej batožiny je 5 kg a veľkej batožiny 10 kg. Za každý kilogram nadváhy sa platí 1 USD. Batožina sa presvecuje, takže plynové bomby si treba nakúpiť buď v Lukle, alebo v Namche Bazare.
  • Jesenná sezóna v Himálaji sa otvára 1.10. Vtedy to tu začína byť dosť preľudnené. Samotní šerpovia sa o tom vyjadrovali veľmi nelichotivo. My sme na radu bývalého predsedu Slovenského horolezeckého spolku Iames Maroša Šajnohu išli ešte v monzúnovom období a spravili sme dobre. Síce nám každý deň poobede spŕchlo, ale nebolo to nijak dramatické. Počas troch dní útoku na Island Peak na konci septembra sme mali krásne počasie. Naproti tomu jesenná sezóna dopadla po vpáde uragánu z Indie tragicky. 14. 10. zahynuli pod Dhaulágirí dvaja slovenskí horolezci a bolo ešte oveľa viac obetí na životoch.
  • Voda sa odporúča piť balená aj v horách. Všade sú totiž pastviny a človek nevie, či sa nad ním nepasie nejaký jak. Na druhú stranu som videl, ako domorodci čapovali vodu z potoka a potom ju predávali ako balenú. Ja som to po tejto skúsenosti riešil dezinfekciou vody a nemal som žiadne problémy.
  • Materiál: oblečenie vhodné do -20 ºC. Ako obuv sme používali kvalitné, kožené vibramy. My sme nemali veľa snehu, ale určite sa musí počítať s tým, že treba gamaše. Cepín, mačky, sedák, jumar. Brali sme 150 m fixného lana a 6 skôb do firnu – svah na hrebeň môže byť zľadovatený. Stav terénu sa vraj často mení. 

Text a foto: Miloš Kuchárek

Úvodní foto: Pohľad z vrcholu Island Peaku



Mohlo by vás zajímat

Kráska s náhrdelníkem – Ama Dablam
Montana 3/2013

Kráska s náhrdelníkem – Ama Dablam

Ama Dablam (6.856 m n. m.) je považována za jednu z nejkrásnějších hor Himálaje. Tento majestátní vrchol leží v těsném sousedství ...
11.06.2013