Úspěch na Cerro Torre očima J. Krištoffyho, Montana 2 / 2019

HISTORIE ČASOPISU


Montana je dvouměsíčník pro horolezectví, lezení a částečně i skialpinismus. Z oddílového bulletinu Hotejl (vydávaného Horolezeckým oddílem tělovýchovné jednoty Lokomotiva) jsme se hned, jak to bylo možné (tedy  po roce 1989), stali běžným časopisem.


Abonenti mají po přihlášení možnost číst aktuální číslo online, nebo stáhnout dřívější verze v PDF z archivu vydání.
Úspěch na Cerro Torre očima J. Krištoffyho
 

Úspěch na Cerro Torre 

 
(ukázka z textu)
 
„Poďme Jožo dole,“ kričí Ondro, „musíme sa poponáhlať.“... „Idem, idem, moment“... nechce sa mi ísť z vrcholu, ale to som netušil, že zlaňovať do sedla budeme 12 hodín až do 5 h ráno.
 
Kedy to však všetko vzniklo? Pravdupovediac sme sa predbežne o Patagónii rozprávali už v roku 2017. Po návrate z expedície do Kirgizska, to však pre nás bolo už komplikované zrealizovať. Nakoniec sa ukázalo, že ani výhľad na stabilnejšie počasie nie je až tak pozitívny. V lete 2018 sa však začalo všetko ukladať lepším smerom a otvorila sa nám možnosť odletieť. V októbri sme už mali letenky. Ondro Húserka išiel s Evkou Milovskou už v polovici decembra a v nie úplne ideálnom počasí stihli popreliezať viaceré cesty. Hneď na úvod vyniesli všetky lezecké veci do bivaku Niponino s cieľom ostať v tejto doline až do odjazdu. „Prišli sme liezť, nie robiť nosičov!“ Táto stratégiasa ukázala byť veľmi efektívna a hlavne enormne šetrila sily. V batohoch sme nosili len bundy a veľké množstvo jedla, ktoré sme ale museli vždy precízne uschovať v sviniach, pretože verte alebo nie, v Niponine sa kradne. Našťastie len jedlo, ktoré do týchto nehostinných končín prilákalo zlodeja – líšku.
 
Na rozlez si Ondro s Evkou zaumienili zopakovať jednu z najťažších ciest na vežu Aguja Rafael Juarez – „Corallo“ 7a+, C1 (voľne 7b), 500 m. Ondro to popisoval ako neskutočné špárovné lezenie v prevažne kútoch a širočinách, ktoré boli v spodnej časti veľmi vyľadnené. Evka si tak odškrtla svoju prvú cestu v masíve Fitz Roya. Ako druhú cestu zopakovali so španielskym kamarátom Guillermom „Rubio Y Azul“ (6c, 400 m) na Aguja de la Medialuna – vraj ideálna cesta v neistom počasí, ktorú môže len vrelo doporučiť. Ako poslednú cestu zvolili prvý pokus o voľný prelez „Bizcochuelo“ (6b, A1) na El Mocho. Táto cesta sa však ukázala byť omnoho náročnejšia a hlavne dlhšia, ako udáva sprievodca. Silnejúci vietor a trochu zlá stratégia ich prinútili zlaniť 4 dĺžky pod vrcholom El Mocha. Tento pytel sa nám spoločne však nakoniec podarilo zvesiť v poslednom okne pred odletom domov.
 
Ondro bol už v Patagónii po druhýkrát a v porovnaní s nami sa tu cítil už ako doma... 
 
Patagónia vie byť aj krásná.
 
text: Jozef Krištoffy
foto: archiv autora
 
 
Více se dočtete v Montaně, která vychází 4.4.2019.