
Slovensko-polské extrémy v Himalájach

Slovensko-polské extrémy v Himalájach 01
Záver septembra. Poľsko-slovenská himalájska expedícia pristáva v Indii. Adam Bielecki, Damian Granowski, Mateusz Grobel, Wadim Jabłoński, Kacper Kłoda, Jakub Radziejowski, Matúš Wi Kckowski a slovenský lezec a alpinista Ondrej Húserka. Ich cieľom je vytvoriť nové línie v stenách Thalay Sagar (6904 m n. m.), Bhagirathi II (6512 m n. m.) a Swachhand (6721 m n. m.) v garhválskej časti Himalájí, ktorej dominujú človekom nezdolané, kilometrové skalné kolosy, čnejúce sa nad drsnou horskou krajinou. O nedávnej expedícii, ktorá bola úspešná, aj keď nevyšla podľa plánu, nám porozprával Ondrej Húserka – úspešný lezec, ktorý od Slovenského horolezeckého spolku JAMES získal viacero ocenení za najlepšie výstupy roka.
Od roku 2011 si členom reprezentácie Slovenska v alpinizme. Mohol by si sa nám krátko predstaviť – odkiaľ pochádzaš a ako si sa dostal k lezeniu?
Pochádzam z malého mesta na strednom Považí, z Nemšovej. Tatry sú odtiaľto nekonečných 200 kilometrov a skalky na lezenie je treba tiež dlho hľadať, kým dáke objavíš. Ja som začal s lezením v roku 2007 (mal som sedemnásť rokov) na legendárnej Trenčianskej bouldrovke u Duceho (Jaro Dutka) a následne na Skalke pri Trenčíne. Nasledovali všetky možné skaly na Považí, Hrádok a Tatry, kde ma to určite bavilo najviac. Následne to malo s horským lezením už celkom rýchly spád.
Slovensko-polské extrémy v Himalájach 02
Čím si ťa práve tento šport získal?
Jednoznačne tými rannými zimnými nástupmi, keď je aspoň -15°C (robím si srandu). Lezenie v horách si ma získalo takou tou svojou komplexnosťou. Nestačí tam len vedieť spraviť zhyb na jednej ruke. Musíš si to celé dosť dobre naplánovať, zvládnuť nástup, zostup... Lezenie je pri tom všetkom len taká čerešnička na torte. Keby to nebolo lezenie, určite sa venujem inému horskému športu.
Čo máš najradšej – skalky, ľad, vysoké hory?
Určite ma najviac bavia hory, hlavne keď je v nich ľad. S vysokými horami nad 6 000 metrov nemám popravde veľa skúseností a skaly sú posledné roky čisto len tréningová záležitosť – rovnako ako trebárs behanie.
Máš viacero hodnotných prelezov, prvovýstupov v Tatrách, Alpách, Pamíri, Patagónii,.. Ktoré si najviac vážiš?
To je ťažká otázka. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa hodnota prelezov veľmi mení. Keď si spätne predstavím niektoré psychicky náročné cesty na Marmolade, ako napríklad Via del Irreale 7a+, ED+, R4, 1000 m, tak si neviem ani len predstaviť, ako by som ich liezol teraz. Ale tiež viem povedať, že s tými skúsenosťami, ktorými som disponoval v tých časoch, by som v ceste Southeast ridge (bývalý Compresor) 7b,WI5, C1, 1200 m na Cerro Torre zlanil dole po prvých 400 metroch. Osobne si najviac vážim prelezy, kde som si to lezenie fakt užil a všetko bolo viac-menej ideálne. Medzi také patrí napríklad zimný prelez cesty North Couloir Direct M8, WI6, 800 m na Petit Dru.
Máš nejaký nesplnený lezecký sen? Ktoré pohoria ti najviac učarovali?
Snom by som to nenazval, ale skôr obrovským pitlom. Doliezť so Smolom náš pokus na Bhagirathi III, kde sme v roku 2019 trocha dosť dostali na frak...
(Ich cieľom bol prvovýstup líniou medzi Katalánskym pilierom a cestou Seeds of Madness. V bivakoch ich zasypávali lavíny na ľadových policiach. Po dvadsaťjeden dĺžkach a štyroch dňoch to museli otočiť – len dĺžku od ľahších snehových úsekov k vrcholu. Absolvovali 900 metrov lezenia klasifikácie 7a, M7, WI5+, C2 vo fyzicky i psychicky mimoriadne náročných podmienkach – pozn. aut.)
Celý článek vidí pouze předplatitelé
Odemkni si všechny články zakoupením předplatného. Pokud předplatné máš, přihlas se.
Vyřídit předplatné přihlásit se