Vysoká hra

Tatry od nepamäti navštevovali lovci, hľadači pokladov, pastieri a iní „hospodári“ len zo zištných dôvodov. Ale kto prvý vyliezol na tatranský končiar „len tak“ – aby sa nasýtil jedinečným výhľadom, alebo pre pocit, že namáhavým a nebezpečným výstupom prekonal sám seba? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Môžeme vychádzať len z písomných zdrojov, do ktorých prispievala malá časť horských tulákov, ktorú tvorila inteligencia. Najstaršiu zmienku o výstupe na tatranský štít zanechal študent (neskôr profesor) kežmarského lýcea Dávid Frölich. Výstup na vrchol v skupine Lomnického štítu (pravdepodobne na Kežmarský štít) vykonal v lete roku 1615. O zimných výstupoch vtedy nikto neuvažoval. Pravdepodobne len lovci vystupovali sporadicky nad pás lesa, sledujúc stopy zveri. Tomáš Tobiáš Mauksch napísal roku 1795 v správe o podnebí Spiša a tatranskej oblasti, že „V novembri a koncom októbra deje sa v tých...