O pár chvíľ sme už pri Plese nad Skokom. Odtiaľ už jasne rozoznávam reliéf hangu, ktorý vďaka cestám vznikajúcim na ňom, vystúpil z anonymity. Viem, že dostal názov Anjelský a už sú na ňom vylezené a odistené štyri trojdĺžkové línie.

Na nádherných, kompaktných platniach sa vraj usídlili anjeli: Rafael, Gabriel a Michael ako protiváha všetkým tým „rohatým“ objektom okolo. Pri ich nohách leží ešte padlý anjel Lucifer, dvaja pekelníci a piati anjelici. Spolu je to dvadsať lezeckých dĺžok. Príliš veľa na jeden deň. Musím si teda vybrať. Rafael a Gabriel by mali byť viac „do pohody“. Michael, ako správny bojovník s nástrahami Diabla, si vyžaduje bojovnejšieho ducha. Na otázku, ktorú cestu dnes poleziem ako prvú, odpovedám v prospech naposledy menovaného.

Cvakám si na sedák friendy a vklinence. Naväzujem sa na lano, obúvam lezečky a po prvých dotykoch mojich rúk so žulou ma to vystrelí do lezeckého tranzu. Úvodná dĺžka láka svojimi mierne previsnutými líniami. Prvý borhák je vo výške niekoľkých metrov, samozrejme v nezaložiteľnom mieste. Naliezam k nemu bez problémov po hrane, leziem ďalej a striedavo siaham po friendoch a expreskách. Doliezam na prvý štand, k miestu, kde som minulý týždeň dostala anjelské varovanie.

Druhá dĺžka Michaela je čerešničkou môjho lezeckého dňa. Už zo štandu sa mi javí, že ma aj najviac zamestná. V hornej časti vytŕča bruško, ktoré ešte z pohodlia štandu trochu skúmam, rozmýšľam, ako ho poleziem. Naliezam do dĺžky a prvé metre sú celkom fajn. Striedajú sa miesta, kde zakladám friendy s tými, ktoré zdobí lesklý borhák. Vždy ho prekvapivo objavím na mieste, kde ak by nebol, tak by mi dosť chýbal. Postupne sa obtiažnosť pritvrdzuje. Je to však prenádherné lezenie. Teším sa z každého kroku, z každej vyriešenej sekvencie pohybov. S radostným „Yes!“ doliezam na druhý Michaelov štand.

Čaká ma ešte tretia dĺžka Michaela. Ani sa nenazdám a po chvíli som na vrchole hangu, privítaná malou rozkvitnutou lúčkou