Kirgizsko je krajinou nedotknutých horských údolí, jazier, divokých koní a vysokých hôr. Táto stredoázijská krajina zlákala aj dvoch Slovákov, ktorým sa 13. – 14. augusta podaril už druhý úspešný prvovýstup v oblasti horského masívu Kokšaal-Tau v centrálnom Ťan-šane, neďaleko čínskej hranice. Viac o svojich cestách, krajine, lezení v 900 metrov vysokej žulovej stene aj o tom, ako im ustupujúci ľadovec zmenil plány, nám porozprávali Marek Radovský a Juraj Švingál.

Na konte máte viacero spoločných, hodnotných prelezov. Ako dlho ste parťákmi na lane – kedy a ako začali vaše spoločné projekty?

M. R.: S Ďurim sa poznáme dlho. Ako začínajúci lezec som ho vnímal ako najlepšieho drytoolistu u nás – myslím, že tak 10 rokov vyhrával majstrovstvá Slovenska. Postupne sa mi darilo zlepšovať sa a posledné dve sezóny sme spolu preliezli veľa pekných a ťažkých veci v Tatrách aj v zahraničí. Ťažko nájsť parťáka, ktorý je vyrovnane dobrý lezec a na ktorého sa môžete spoľahnúť v každej situácii.

J. Š.: Poznali sme sa z rôznych lezeckých pretekov. Prvýkrát sme sa naviazali spolu na lano a liezli v horách vo Francúzsku, v oblasti Gramusat, kde sme si v zime 2017 vyliezli krásnu ľadovú cestu. Posledné roky som prežíval turbulentné obdobia, tak som moc neliezol. Marek sa do lezenia zahryzol a výkonnostne spravil míľové kroky. Posledné 2–3 roky bol ochotný sa so mnou opäť naviazať na lano, čo ma potešilo. Však odistím akúkoľvek obtiažnosť (smiech).

Ako sa zrodila myšlienka vycestovať do Kirgizska?

M. R.: Lákala ma nepoznaná krajina a fotky krásnych hôr sľubovali slušný lezecký zážitok. Dolinu Kokšaal-Tau sme si vyhliadli niekedy koncom roka 2019. Chvíľu trvalo dať dokopy partiu, čo by mala chuť na niečo podobné. Pôvodne sme mali vyraziť šiesti, no nakoniec sme išli traja.

J. Š.: Po narodení prvého dieťaťa som vypadol z kolobehu dlhých expedícii. Práca, rodina a veci s tým spojené mi moc priestoru nedávali. Ale keď mi Marek spomenul Kirgizstan, povedal som si, že deti sú už staršie a ja už mladší nebudem. Tak som sa dal napísať za náhradníka. Zrazu prišiel čas rozhodnúť sa, a tak som sa dostal prvýkrát do Kirgizstanu. Bola to taká poznávacia návšteva – chceli sme zistiť, ako to tam chodí a aké sú možnosti ďalšieho pôsobenia. Steny sú tam impozantné.

V Kirgizsku ste boli prvý raz v roku 2021, kedy sa vám podaril spolu s Lukášom Bullom prvovýstup na Pik Vernyi (Slovak Route M7- WI5, 650 metrov). Po roku ste sa tam znovu vrátili. Čím si vás táto krajina, hory získali?

J. Š.: Krajina je krásna, len zhruba jedna sedmina územia je položená nižšie ako 3000 m n. m., ľudia sú príjemní, dobrá strava, zelené doliny, super dostupnosť a veľa druhov dobrého piva (smiech).

M. R.: Pre mňa sú to taktiež fantastické lezecké podmienky, vynikajúca dostupnosť, príjemní ľudia... Stručne popísané, prečo sa naozaj oplatí vyraziť do tejto krajiny. Minulý rok boli skaly „obliate“ ľadom z každej strany, ťažké línie, kde sa človek v doline poobzeral a relatívne nízke objektívne riziko, padajúce seráky ďaleko, trhliny na ľadovci viac-menej viditeľné, všetko fajn.